Prezervačná rinoplastika

Prezervačná technika nie je niečo, na čo lekári prišli v priebehu posledného roka. Zaujímavosťou je, že prakticky prvá rinoplastika s využitím prezervačnej metódy sa uskutočnila už v roku 1899. Lekár, ktorý takúto operáciu vykonal, bol doktor Goodale v USA. Postup, akým táto operácia bola vtedy vykonaná, sa samozrejme líši od terajších nových, vylepšených postupov, ale podstata tejto metódy zostáva nezmenená dodnes. Chirurgom, ktorý túto metódu využívajú, ide hlavne o to, aby sa v čo najväčšej miere zachovali nosovú klenbu. To, ako už iste tušíte, prináša so sebou benefity, o ktorých sa zmienime detailnejšie.

Najprv ale vysvetlíme „klasický“ postup rinoplastiky, pre lepšie porozumenie:

V rámci klasickej metódy, ktorú voláme aj resekčná metóda, sa hrb na chrbte nosa doslova odsekne – súčasťou je chrupková aj kostená časť. Keďže sa týmto krokom odstráni pôvodná nosová klenba, chrbát nosa sa musí následne rekonštruovať. To môže mať za následok nerovnosti a taktiež sa týmto spôsobom nedá dosiahnuť úplne prirodzený tvar klenby. Spomínaný postup spopularizoval nemecký chirurg Dr. Joseph v tridsiatych rokoch minulého storočia. Z dôvodu menšej náročnosti v porovnaní s prezervačnou technikou, sa stala Josephova technika zaužívaná aj v modernej medicíne a na prezervačnú techniku sa pozabudlo.

Pri tradičnej rinoplastike sa taktiež ničí tzv. „keystone oblasť“, ktorej rekonštrukcia je náročná. Navyše, revízna operácia po tejto metóde často vyžaduje väčšiu rekonštrukciu, pri ktorej sa nezriedka využívajú chrupkové štepy z ucha a pod. Nakoľko prezervačná technika pracuje v hlbších vrstvách, prípadné reoperácie sú jednoduchšie. 

Prezervačná metóda:

Cieľom prezervačnej rinoplastiky je zlepšiť celkový vzhľad pacientovho „terajšieho“ nosa. Výsledkom je prirodzene vyzerajúci nos, ktorý sa k pacientovi hodí. Nie je to zákrok, ktorý drasticky mení originálny vzhľad nosa.

Je v porovnaní s klasickou metódou zložitejšia. Kladie väčšie nároky na operatéra, ale naopak prináša výhody ako napríklad minimalizovaný zásah do štruktúr nosovej klenby a výsledkom prinajmenšom takým, ako pri klasickej metóde. Na obrázkoch nižšie je pekne znázornená mechanika, ktorou sa dosiahne korekcia nosového chrbta- dorza. Resekciami spodných častí nosa nos následne klesne. Tieto špeciálne resekčné línie sa dajú najprecíznejšie urobiť piezo technológiou. Piezo inštrumenty pracujú na báze vysokorýchlostných vibrácií. Používajú sa rôzne koncovky, napr. podľa toho, či kosť potrebujeme zbrúsiť, alebo narezať. Dotvarovanie kostenej pyramídy sa robí diamantovou frézou – tá sa zas klasicky „točí“ a je s ňou možné docieliť potrebné korekcie v tejto oblasti.

Týmto spôsobom vieme docieliť prirodzený tvar nosa bez toho, aby bola ohrozená jeho funkčnosť. Je dôležité povedať, že pri rinoplastikách nie je nič neobvyklé, keď má pacient po operácií zhoršené dýchanie. Stáva sa to najmä vtedy, keď operatér rieši iba vzhľad nosa a nie aj funkčný aspekt. Vykonanie septoplastiky v rámci takejto korekcie rieši práve funkciu nosa a je nevyhnutným doplnkom k tejto metóde.

Od roku 1899 ubehlo veľa času a spomínaná prezervačná technika sa znovuzrodila najmä vďaka rinochirurgom ako Baris Cakir, Daniel Rollin, Carlos Neves, Yves Saban a iní – ktorí túto techniku vyzdvihli na vyšší level. Vďaka nim môžeme pacientovi ponúknuť metódu, ktorej výsledkom je prirodzený estetický efekt s oveľa väčším zachovaním pôvodných štruktúr, čím sa chránia ako väzivá, tak aj dôležité svaly nosa. Na rozdiel od dr. Goodalea, ktorý použil pri vtedajšej operácií aj kladivo, aby pacientov nos sadol na svoje miesto, je terajší postup omnoho sofistikovanejší. Treba však podotknúť, že prezervačná rinoplastika je technicky náročnejšia ako klasická metóda a taktiež nie je vhodná pre každého pacienta. Nosový hrb- gibus a vysoký nosový chrbát sú najčastejšie indikácie k prezervačnej technike. Či ste vhodný kandidát na túto metódu, Vám povie lekár pri vyšetrení. Keďže ako ľudia nemáme všetci rovnaké nosy, pre každého pacienta sa musí zvoliť najvhodnejšia metóda. Dobrá rinoplastika, vo všeobecnosti, pozostáva z korekcie každého prvku, obnovenia ich vzájomných vzťahov a hľadania optimálneho pomeru „výzoru k funkcií“ s čo najmenším zásahom. Neexistuje žiadna dokonalá technika, ktorá by fungovala pre všetky nosy.

Často kladené otázky ohľadom prezervačnej rinoplastiky:

Je efekt po rinoplastike touto metódou dlhotrvácny?

Áno, tak ako pri iných metódach, aj pri tejto je estetický výsledok dlhodobý. Navyše, pri tejto metóde je riziko zhoršenej funkčnosti nosa nižšie. Dlhodobá je stabilita a forma nosového chrbtu. Pri nosovej špičke je situácia iná a niekedy časom povolia nosové väzivá a môže dôjsť k čiastočnej zmene polohy.

Po akom čase od operácie spozorujem výsledky?

Výsledok je viditeľný okamžite, treba však rátať s opuchom a modrinami, ktoré do pár týždňov po operácií vymiznú. Vo všeobecnosti je rekonvalescencia po tejto metóde do 14 dní od operácie.

Môžem podstúpiť rinoplastiku prezervačnou metódou, ak už som absolvoval rinoplastiku v minulosti?

Ak bola predošlá operácia robená resekčnou metódou s odseknutím nosového hrbu, tak prezervačná technika sa nedá aplikovať. Lekár musí zvážiť viacero faktorov, aby Vám spoľahlivo povedal, či ste vhodný kandidát aj po absolvovanej rinoplastike v minulosti. Nie je to však niečo, čo automaticky spomínanú metódu vylučuje.