Kryolipolýza je schladenie pokožky, nie zmrazenie
Tukové tkanivo je tvorené tukovými bunkami, ktoré sú držané po hromade podporným tkanivom. Štruktúra tukového tkaniva sa dá zjednodušene prirovnať ku strapcu hrozna, kde jednotlivé bunky sú reprezentované bobuľami hrozna a podporné tkanivo zodpovedá kostrnkám, ktoré držia tukové bunky po hromade a zabezbečujú tak tvar tukového tkaniva.Tuk v tukových bunkách je uložený v špeciálnych zásobárniach, akýchsi “nádržkách“. Ak organizmus naberá na hmotnosti, tak prebytočný tuk sa ukladá do týchto nádržiek a dochádza k ich zväčšovaniu. Tým, že sa zväčší tuková zásoba bunky, nevyhnutne sa zväčší aj bunka a to vedie pri priberaní k zhrubnutiu vrstvy tukového tkaniva organizme. Zvyšný priestor bunky, ktorý nezaberá tuková nádržka je vyplnený vodným roztokom. V tukovom tkanive sú vodným roztokom vyplnené aj všetky priestory medzi bunkami, samozrejme, že malú časť tohto priestoru zaberá aj podporné tkanivo - kostrnky.Počet tukových buniek sa po 25 roku života nemení a ostáva po zvyšok života konštantný. Stenčiť tukovú vrstvu na nejakej časti tela možno iba zmenšením objemu tukových buniek alebo zmenšením ich počtu.
Pri chudnutí sa zmenšujú tukové nádržky v bunkách a zmenšujú sa tým aj tukové bunky. Ale pri tomto procese nie je úbytok tuku z buniek na tele rovnomerný. Čiže u každého človeka z niektorých oblastí ubúda tuk pri chudnutí viac z iných menej. Inak povedané v bunkách napr. na bruchu ubudne v porovnaní s inou oblasťou napr. stehná viacej tuku z tukovej nádržky v každej bunke. Čo vedie k tomu, že sa niekomu nedarí schudnúť z niektorej problematickej oblasti, bez toho, aby to neviedlo k nadmernému schudnutiu v inej oblasti tela. A jedinou možnosťou k proporčnej úprave postavy je zníženie počtu tukových buniek v oblasť, ktorá je tzv. „odolná“ voči chudnutiu.Otázka pre medicínu tak znie: ako odstrániť tukové bunky tak, aby sa nepoškodila koža a zároveň aby bunky v ošetrovanom tukovom tkanive zanikli rovnomerne a nepoškodilo sa podporné tkanivo. Ak by totiž niektoré miesta tukového tkaniva boli pri zákroku ovplyvnené viac ako okolie, museli by nevyhnutne vznikať miesta s inou štruktúrou ako okolie. Navonok by sa to prejavilo vznikom hrboľov a jamiek. Ak by sa poškodila pri zákroku koža, následkom by boli jazvy.Kryolipolýza je založená na poznatku, že na naštartovanie zániku tukovej bunky, treba zachladiť tukovú bunku na kritickú teplotu. Pri tejto teplote nastane kryštalizácia tuku v nádržke tukovej bunky. Rovnaký proces možno vidieť aj na iných tukoch napr. maslo je pri 3°C tuhé, zmäkne pri izbovej teplote a pri telesnej teplote skvapalnie. Identicky to je z bravčovou masťou.Ak sú tukové bunky vystavené kritickej teplote 3°C, náhle zmeny v skupenstve tuku naštartujú proces zániku niektorých tukových buniek. Tento proces zániku sa nazýva apoptóza.Apoptóza je teda riadený zánik izolovanej bunky, ktorý okrem samotnej bunky nepoškodí okolie. Pri kryolipolýze týmto spôsobom zaniká cca 20% tukových buniek. Voda pri tejto teplote ešte nezamrzne a okolité podporné tkanivo, ktoré podopiera tukové bunky tak nie je poškodené kryštálmi ľadu. Pri tejto teplote nedochádza ani k zamrznutiu vody v koži a tá ostáva bez poškodenia.Situácia by sa dramaticky zmenila ak by sme kožu ochladili na 0°C. Vo vode by začali postupne vznikať kryštály ľadu, ktoré majú zo začiatku mikroskopické rozmery, ale ďalším odoberaním teploty narastajú. Až sú dostatočne veľké na to, aby poškodili všetko, čo sa nachádza v ich blízkosti. Konečným výsledkom je poškodenie bunkových aj medzibunkových štruktúr. Teda ak by zamrzla voda, ktorú obsahujú tukové bunky a voda v priestoroch medzi tukovými bunkami došlo by ku zničeniu všetkých tukových buniek v postihnutej oblasti. Tento mechanizmu sa uplatňuje pri vytváraní omrzlín.Mierne poškodenie kožného povrchu chladom sa prejaví iba začervenaním. V tomto prípade kryštalizuje voda iba v povrchových vrstvách pokožky. Ak ľadové kryštály poškodia kožu hlbšie, vzniknú na koži pľuzgiere. Takéto povrchové omrznutie sa ešte hojí bez jazvy. Ak zamrzne i hlbšia vrstva kože obsahujúca kolagén, omrznutie poškodí kožu nevratne a nastáva jazvenie. Ak by kryštály ľadu vznikli ešte hlbšie t.j. v tukovom tkanive nastalo by zničenie všetkých tukových buniek a zničilo by sa aj podporné tkanivo držiace tukové bunky pokope. Výsledkom by bolo enormne poprehýbaný povrch krytý jazvovite zmenenou kožou.Teda ak by sme kožu a tuk zachladili na 0°C a menej, jednoznačne by vzniklo poranenie týchto štruktúr chladom za vzniku odumretia častí kože a podkožia z následným hojením cez hlboké rany. Výsledkom by boli doslova znetvorujúce jazvy.