Mnokrat som citala aj pocula o korekcii hornych viecok. Nikdy som o nej neuvažovala v suvislosti so svojou osobou. Ani ked tento zakrok podstupili ludia z mojej blizkosti. Len mi blyslo hlavou, ci to neprehanaju, ci to nie je zbytocne, riskantne, ci to nezdehonestuje prirodzene starnutie organizmu, ci clovek "nestrati svoj typicky vyraz". Operaciu som dostala od rodiny ako darcek, s tym, ze pojdem na konzultaciu, no a potom sa uvidi - ak nebudem mat zaujem, tak zakrok jednoducho neabsolvujem. Nikdy som sice nebola typ, ktory nevie, co chce, no ze sa rozhodnem uprostred konzultacie, to som netusila! Profesionalny, odborny a pritom jasny a zrozumitelny vyklad pani doktorky Skulavikovej ma presvedcil. Vedela som, ze nic nemusim, jednoducho chcem. Operacia nebola krátka. Pani doktorka urobila najprv dokladny nakres na mojich vieckach, v zrkadle som ho vnimala ako narocne technicko-umelecke dielo. Počas operacie som mala moznost byt svedkom pracovneho rozhovoru lekarky a instrumentarky (komunikovali, samozrejme, aj so mnou - o mojich pocitoch a potrebach), pani doktorka vysvetlovala jednotlive kroky, ich opodstatnenost, porovnavala rozne postupy, vyhody, nevyhody...az mi bolo luto, ze okrem zdatnej instrumentarky to pocujem len ja - pacient laik, a nie daki stazisti. Profesionalita, svedomitost, poctivost... Narocnejsie su chvile po zakroku, lezat, prikladat si ladove obklady, par tyzdnov zabudnut na sport, chranit sa pred slnkom. Ale stoji to za to! Som velmi spokojna. Nemam v tvari nic neprirodzene, prave naopak! Stratila som pocit tazkych viecok a ziskala pocit jasnejsieho videnia. A aspon na chvilu zazila pocit, ze som to JA, komu sa venuju, so MNOU sa rozpravaju, MNA sa pytaju, na MNE zalezi a je to cele NAOZAJ.

E.