Rekonštrukciu prsníkov som začala riešiť po trojročnom boji s rakovinou prsníka. Najskôr som prišla o jeden prsník a po výsledkoch z genetického vyšetrenia aj o druhý. Ale poďme od začiatku. Všetko sa to začalo v roku 2016, mala som skoro 39 rokov a v prsníku som si nahmatala niečo, čo tam predtým nebolo. Zamrzla som, prvé, čo mi napadlo, rakovina. Moja gynekologička ma poslala na sono, výsledok? Nič vážne, netreba to vyberať, budeme to sledovať. Takto sme to sledovali tri roky a hrčka stále rástla. V roku 2019 som absolvovala preventívku a opäť sono. Doktorovi sa triasli ruky, neustále si naprával okuliare a ja som mužovi na trináste výročie sobáša oznámila, že mám rakovinu. Ocitla som sa na onkológii, nasledovala séria vyšetrení. Veľmi na mňa zapôsobilo to, čo povedal môj onkológ. Vyriešime tento problém. Od toho momentu som si nepripustila možnosť, že umriem alebo sa nevyliečim. O mojej diagnóze som nikomu nepovedala, vedia to len deti, manžel a pár kamarátiek, ktoré s rakovinou bojovali tiež. Lebo v momente, keď ľudia zistia, že máte rakovinu, nevedia, ako sa k vám majú správať. Ja by som to nariekanie nezniesla. Dostala som 4 chemoterapie, aby sa nádor zmenšil. Nechcela som prísť o vlasy, takže pri prvom cykle som používala studenú čiapku, pri druhom bol stroj pokazený, po treťom cykle mi začali vypadávať vlasy a pri tom štvrtom už znovu rástli. Inak som chemoterapiu zvládala dobre, pracovala som, športovala a žila bežný život, aby som nemusela v hlave riešiť rakovinu. Na operáciu som vyslovene utekala, nevedela som sa dočkať, až tú rakovinu zo mňa dostanú. Vzali mi prsník a prvú etáž lymfatických uzlín. Po troch dňoch od operácie som bola doma, po 10 dňoch som oddychovala pri mori v Chorvátsku. Ten pocit slobody bol neuveriteľný. Vzhľadom na to, že našli eše jeden malý nádor, onkológ mi navrhol zabezpečovaciu chemoterapiu a následne rádioterapiu. Pred ožarovaním som používala krém Radiocare, po ožiarení detský púder a po skončení rádioterapie krém Linola. To mi poradili moje onkokamarátky, lekárka mi neodporučila vôbec nič. Ale moja koža to ustála bez ujmy. Po liečbe a kontrolnom vyšetrení konečne prišiel verdikt: SOM ZDRAVÁ. Som veľmi šťastná, no ak tak mi stále bliká kontrolka vždy, keď si idem po výsledky. To som eště nevedela, čo ma čaká. Na výsledky genetického vyšetrenia z krvi som čakala 3-4 mesiace a zistili mi génovú mutáciu BRCA1. Na základe nej mi lekári odporúčali preventívne vybrať vaječníky a odobrať aj druhý prsník. Dva týždne po operácii vaječníkov som som odbehla maratón a začala som aktívne riešiť rekonštrukciu prsníkov. Rekonštrukciu prsníkov po onkologickom ochorení hradí zdravotná poisťovňa, čo trochu obmedzilo výber lekára. Niečo som si o rekonštrukcii našla sama, niečo som sa spýtala lekárov. Prvú konzultáciu som absolvovala u MUDr. Boháča, no s jeho výberom typu a veľkosti implantátu a spôsobom operácie som sa veľmi nestotožnila. Nespochybňujem jeho odbornosť, len som vtedy nebola presvedčená, že sa mi bude páčiť výsledok. Druhú konzultáciu som absolvovala s MUDr. Pálenčárom. Navrhol mi expandéry pod sval, ich postupné dopĺňanie a následnú výmenu za implantát. Presne tak som si to predstavovala. Dohodli sme termín, kvôli rádioterapii som musela ešte pol roka čakať. No potom zase prišla korona, na nový termín by som musela čakať možno aj rok, ale to som nechcela. Hľadala som ďalšieho chirurga. Mojej kamarátke vtedy dávali expandéry, vypýtala som si kontakt a dohodla konzultáciu s MUDr. Jurajom Gajdošom v nemocnici Košice-Šaca. Hoci to mám do Košíc 400 km, bolo to jedno z najlepších rozhodnutí. Z jeho navrhovaného postupu som bola celkom nadšená. Pán doktor navrhol umiestniť expandéry pod sval a postupne ich dopĺňať. Lipografting, teda doplnenie tuku na prsia z inej časti tela, to už bola pre mňa len čerešnička na torte. Hoci ma pán doktor upozornil na riziká, brala som to tak, že sa s výsledkom zmierim. Kvôli novým prsiam som absolvovala dve operácie. Počas tej prvej mi odstránili žľazu s bradavkou a obojstranne vložili expandéry so 100 ml roztoku. Keď som si doma robila prvý preväz, ostala som zhrozená. Veľký opuch a veľa farieb, všetko to bolo zliate dokopy. Na normálny pooperačný stav som jednoducho nebola pripravená. Po troch dňoch to všetko začalo ustupovať. Po dvoch týždňoch som bola na kontrole a ďalšom dopĺňaní expandérov. Nebolo to bolestivé, cítila som len tlak. Postupne mi pán doktor expandéry doplnil na 350 ml. Boli dosť nepohodlné, ale dalo sa to vydržať. S doktorom sme boli milo prekvapení, ako to vyzerá na mojom tele. Od vloženia expandérov po vloženie implantátov ubehlo 6 mesiacov. Mám implantáty POLYTECH Replicon 395 ml, vysoký profil. Tento typ vybral pán doktor, o jeho výbere som vôbec nepochybovala. Po operácii som sa cítila super, keď sa na mňa prišiel pozrieť pán doktor, zhodnotil, že to bola jedna z jeho najkrajších rekonštrukcií. Keď som svoje prsia videla prvýkrát, chcelo sa mi plakať. Dva pekné kopčeky. Nie je to o tom, že by som chcela veľké prsia. Po tom všetkom sa konečne cítim dobre vo svojom tele. Je to taká náplasť na telo aj na dušu. Oproti operácii keď mi vkladali expandéry bol teraz opuch miernejší, expandéry zjavne urobili svoju prácu a pripravili tkanivá na implantát. Ešte potrebujem dorobiť bradavky, buď z kože prsníka alebo tetovaním. Pretože mám tenkú kožu, lekár mi odporučil tetovanie. Rakovina zmenila môj život. Žijem jednoduchšie, najlepšie, ako viem. Vyselektovala mi priateľov. Lebo tí skutoční sa v tom nerýpali, aj keď si niečo všimli, len mi dali pocítiť, že sú tu pre mňa. Nestojím o súcit. Mám priateľky medzi ženami s rovnakou diagnózou, to je doslova priateľstvo na život a na smrť. A čo som za tri roky pochopila je, že rakovina nemá logiku.